Rodičia dieťaťa:
Rodičia prídu nahlásiť krst na farský úrad, kde nahlásia osobné údaje a dohodnú termín krstu.
Rodičia a krstní rodičia absolvujú pred krstom krstnú náuku, ktorá sa koná pred krstom.
Na zápis je potrebné doniesť:
• Rodný list dieťaťa.
• Sobášny list (cirkevný) rodičov dieťaťa ak bol sobáš v inej farnosti.
• Svedectvo o prijatí sviatosti birmovania pre krstných rodičov. Ak boli pokrstení v inej farnosti.
Požiadavky na krstného rodiča
- dovŕšený 16-ty rok života
- pobirmovaný kresťan katolík – má byť pre dieťa vzorom vo viere
- slobodný alebo cirkevne sobášený
- krstní rodičia môžu byť dvaja, napr.
manželia, ale môže to byť aj muž a žena, ktorí nie sú manželmi (napr.
sestra otca dieťaťa a brat matky dieťaťa).
- Krstným rodičom nemôže byť človek neveriaci, civilne rozvedený, človek iného vierovyznania....
Odporúčanie pre rodičov a krstných rodičov
Ku krstu je potrebné zabezpečiť krstnú košieľku a krstnú sviecu.
Na krstnú košieľku je potrebné napísať meno dieťatka a dátum krstu.
Pred krstom sa odporúča rodičom aj
krstným rodičom prijať sviatosť zmierenia. Pri udeľovaní krstu vzniká
medzi dieťaťom, rodičmi a krstnými rodičmi duchovné príbuzenstvo.
Pravidlá pri posudzovaní žiadosti o krst dieťaťa
1. Nemá sa udeľovať
sviatosť krstu malým deťom bez toho, aby o to požiadali rodičia alebo
ich právni zástupcovia (s výnimkou situácie, keď je priamo ohrozený
život dieťaťa a predpokladá sa súhlas rodičov).
2. K udeleniu krstu stačí žiadosť jedného z rodičov alebo právnych zástupcov.
3. Ak krst nahlasuje
slobodná matka, katolíčka, ktorá vychováva dieťa sama a nežije v
nedovolenom zväzku, krst sa má udeliť bez nejakých dodatočných
požiadaviek.
4. Pokiaľ rodičia žijú
v civilnom zväzku alebo v konkubináte a nedokážu uzatvoriť sviatostné
manželstvo z dôvodu existovania kánonických prekážok, avšak praktizujú
svoju vieru spôsobmi, ktoré sú pre nich možné a dovolené, dieťa treba
pokrstiť, pričom treba požiadať o písomné osvedčenie aspoň jedného z
rodičov, že sa zaväzuje vychovávať dieťa v katolíckej viere
5. Pokiaľ o krst
dieťaťa žiadajú rodičia žijúci v civilnom zväzku alebo v konkubináte a
pritom nemajú žiadne kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného
manželstva, treba sa snažiť pastoračným rozhovorom priviesť rodičov
dieťaťa k rozhodnutiu zosobášiť sa pred krstom dieťaťa. Kňaz však nesmie podmieňovať krst dieťaťa ich sobášom,
nesmie ich nútiť k uzatvoreniu manželstva, ani žiadať písomné či ústne
osvedčenie o tom, že sa zaväzujú prijať v budúcnosti sviatosť
manželstva. V prípade odmietnutia uzatvoriť manželstvo sa môže udeliť
krst, pričom treba žiadať od rodičov písomné osvedčenie, že sa zaväzujú
vychovávať dieťa v katolíckej viere a treba požiadať aj osobitné písomné
osvedčenie od krstných rodičov, že sa zaväzujú urobiť všetko pre to,
aby dieťa bolo vychovávané katolícky.
Na druhej strane zase má kňaz povinnosť
s láskou pripomenúť takýmto rodičom požiadavky spojené s krstom, ktoré
prijíma ich dieťa a odovzdať im učenie Cirkvi.
Vzhľadom na učenie Cirkvi o
nevyhnutnosti krstu pre spásu (KKC 1213), v prípade pochybností v
otázkach udelenia krstu alebo odloženia krstu, sa treba rozhodnúť v
prospech udelenia krstu.
Pokiaľ však zjavne neexistuje nádej na
katolícku výchovu dieťaťa (napr. rodič dáva najavo nesúhlas s vierou
Cirkvi, hoci z neznámeho dôvodu žiada krst dieťaťa), treba krst odložiť a
vysvetliť rodičom príčinu takéhoto rozhodnutia (kán. 868 § 1, 2°).
Takéto rozhodnutie o odložení krstu kňaz môže konzultovať s biskupským
úradom.
6. V prípade
nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba
dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že
krstný rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť,
treba krst odložiť, alebo dieťa pokrstiť bez krstných rodičov. Podľa
starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má
pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať
krstného – nie je absolútna.
7. Treba prijať za
pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu
rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť v inej farnosti,
ale vtedy len na základe písomného povolenia vlastného farára. Takéto
povolenie kňaz nemá odmietať, má ho však udeliť po pastoračnom rozhovore
a náležitom poučení o podstate krstu.
piatok 16. augusta 2013
štvrtok 15. augusta 2013
Význam krstnej košieľky a prečo je biela?
Fascinácii bielej farby dokáže uniknúť málokto.
Na bielu farbu sa viažu mnohé prírodné úkazy ako sneh, ľadovce, morský príboj, či často používaný výraz "biely deň". Biela často symbolizuje vysoké hodnoty a ideály ako slobodu, nádej a mier, ktorý sa znázorňuje bielou vlajkou a bielou holubicou.
Biela v nás evokuje nevinnosť, láskavosť, čisté city a dokonalosť, preto ju nachádzame ako symbol pri narodení i svadbách.
Biela farba sa nachádza v predstavách mnohých kultúr a náboženstiev. Je výrazom absolútna, začiatku i konca, plnosti a prázdna, ako aj ich zjednotenia. Veľký egyptský boh mŕtvych Oziris vystupuje ako pán podsvetia v bielom rúchu, Apolovi patria biele slnečné kone. V hinduizme je biela, farbou čistého svedomia a osvietenia.
V kresťanskej liturgii biela nesie podobný význam, teda symbolizuje čistotu, spravodlivosť, zasvätenie, dokonalosť, duchovnosť. Boh sám sa na konci vekov zjaví na bielom tróne (Zjav 20,11).
Biela je aj Kristova farba. Na hore premenenia "zažiarila tvár Krista sťa slnko a odev mu obelel ako svetlo". Aj anjeli vystupujú v bielom.
Taktiež kňaz sa oblieka do bielej alby.
Podľa cirkevného otca Hieronyma (4. Storočie) je biela farba farbou, ktorá na sebe nič nenesie zo smrteľnosti. Až do stredoveku však bola biela farba výrazom smútku.
V kresťanskom staroveku boli novopokrstení obliekaní do bieleho rúcha na znamenie nového života. Krst sa aj dnes chápe ako vzkriesenie človeka v Kristovi.
Novopokrstený dostane hneď pri krste biele "rúcho" v podobe krstnej košieľky, ktorá symbolizuje, že že pokrstený si obliekol Krista. Biela krstná košieľka je potrebná iba pri rimskokatolickom krste u evanjelikov sa nevyžaduje. Košieľka sa dieťatku pri krste neoblieka, iba sa k nemu priloží.
Zvyčajne je na košieľke uvedené meno dieťaťa, dátum narodenia a dátum krstu.
Pri krste dospelého krstnú košieľku môže nahradiť biela štóla, šál alebo tzv. rúško.
Na bielu farbu sa viažu mnohé prírodné úkazy ako sneh, ľadovce, morský príboj, či často používaný výraz "biely deň". Biela často symbolizuje vysoké hodnoty a ideály ako slobodu, nádej a mier, ktorý sa znázorňuje bielou vlajkou a bielou holubicou.
Biela v nás evokuje nevinnosť, láskavosť, čisté city a dokonalosť, preto ju nachádzame ako symbol pri narodení i svadbách.
Biela farba sa nachádza v predstavách mnohých kultúr a náboženstiev. Je výrazom absolútna, začiatku i konca, plnosti a prázdna, ako aj ich zjednotenia. Veľký egyptský boh mŕtvych Oziris vystupuje ako pán podsvetia v bielom rúchu, Apolovi patria biele slnečné kone. V hinduizme je biela, farbou čistého svedomia a osvietenia.
V kresťanskej liturgii biela nesie podobný význam, teda symbolizuje čistotu, spravodlivosť, zasvätenie, dokonalosť, duchovnosť. Boh sám sa na konci vekov zjaví na bielom tróne (Zjav 20,11).
Biela je aj Kristova farba. Na hore premenenia "zažiarila tvár Krista sťa slnko a odev mu obelel ako svetlo". Aj anjeli vystupujú v bielom.
Taktiež kňaz sa oblieka do bielej alby.
Podľa cirkevného otca Hieronyma (4. Storočie) je biela farba farbou, ktorá na sebe nič nenesie zo smrteľnosti. Až do stredoveku však bola biela farba výrazom smútku.
V kresťanskom staroveku boli novopokrstení obliekaní do bieleho rúcha na znamenie nového života. Krst sa aj dnes chápe ako vzkriesenie človeka v Kristovi.
Novopokrstený dostane hneď pri krste biele "rúcho" v podobe krstnej košieľky, ktorá symbolizuje, že že pokrstený si obliekol Krista. Biela krstná košieľka je potrebná iba pri rimskokatolickom krste u evanjelikov sa nevyžaduje. Košieľka sa dieťatku pri krste neoblieka, iba sa k nemu priloží.
Zvyčajne je na košieľke uvedené meno dieťaťa, dátum narodenia a dátum krstu.
Pri krste dospelého krstnú košieľku môže nahradiť biela štóla, šál alebo tzv. rúško.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)